Problémy sa vzťahom, neverou a sebavedomím
Odpovedá: Mgr. Eva Ráčková
Desaťročia som pred sebou tlačila svoj život silou. Pretláčala sa s ním. Manipulovala všetkým a všetkými, len aby ma toľko nezraňovali. O čo viac som tlačila, o to viac som dostávala príučku.
Až moja choroba, som astmatička, ma zastavila a ja som začala konečne načúvať ľuďom okolo seba a svojmu telu.
Všetko je len o našich vlastných rozhodnutiach. Ktoroukoľvek cestou sa vydáme, tá nás dovedie presne tam, kam chceme dôjsť. Chceme a ani to nemusíme na vedomej úrovni vedieť. Každou sekundou, každou myšlienkou, každým činom tvoríme svoj život, svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť. A nemôžeme to nikde reklamovať, len sami u seba.
Pracujem predovšetkým s ľuďmi, ktorí pociťujú nedostatok sebavedomia, sebaúcty, majú problémy vo vzťahoch, stretávajú sa s traumami po partnerovej nevere, po rozvode alebo strate zamestnania. S ľuďmi, ktorých svet je akoby zatemnený a oni nevidia cestu z tmy von ...
Kontaktný e-mail na Evu Ráčkovú: Racková (zavinac) bety.cz
AKTUÁLNE
Pandorina škola v prírode - PŠvP 2011
Pandorina škola v prírode vznikla ako zážitkové víkendové semináre pre ženy, ktoré sú momentálne zúfalé, nešťastné, bez sebavedomia a chuti do života. Pre ženy, ktoré riešia neveru partnera, jeho odchod s milenkou, alkoholizmus, gamblerstvo, alebo sa snažia muža zmeniť, pretože sa domnievajú, že len tak môžu byť šťastné.
Na týchto svojich seminároch, ktoré zahŕňajú štyri na seba voľne nadväzujúce víkendy, ktorých sa môžete zúčastniť ľubovoľne podľa svojich časových aj finančných možností, som ženám ponúkla iný pohľad na ich "neriešiteľné" trápenia.
Semináre prebiehali od roku 2006 do roku 2008 a boli veľmi úspešné.
Pretože sa stále stretávam s rovnakými príbehy, rozhodla som sa k tejto práci vrátiť a ponúkam PŠvP 1 až zatiaľ 3 aj vám.
Viac o Pandorinu škole v prírode nájdete TU
PŠvP - PeDoKC Päť dohôd k cieľu.
Vložiť otázku
Otázka:
Anonymní uživatel/ka
Dobrý den, paní magistro obracím se na Vás s žádostí o pomoc. Přečetla jsem si Vaše odpovědi a našla sebe sama. Respektive hlavně mé nedostatky, se kterými se právě potýkám. V mém případě jde o nevěru manžela. Už to trvá rok a půl. Střídavě se manžel přiklání na mou stranu, střídavě na stranu milenky. Také už načas odešel z domu, ale znovu se vrátil s ujištěním, že mu stále naše manželství stojí za to, aby se jej pokoušel zachránit. Mám obavy, že kdybych napsala vše, čím jsme si prošli během nevěry, tak by to bylo na malý román. Můj velký problém je v závislosti. V nedostatku sebevědomí, touze být s manželem a strachu z budoucnosti. Uvědomuji si to a snažím se s tím něco dělat. Píšu, protože jsem se měsíc po návratu manžela ocitla v té samé situaci jako dříve. Znovu se manžel stýká s milenkou a tvrdí, že chce rozvod. Bojuji s tím, protože mám z rozvodu strach. Mnohem větší, než z rozchodu. Nevím proč, možná jakési zažité pravidlo? Vím, že na partnersví musí být dva a tak jsem manželovi navrhla odluku. Pokud půjdeme cestou rozvodu dohodou, že bychom měli aspoň půl roku žít odděleně. Manžel nesouhlasí s odůvodněním, že při minulém odchodu hodně strádal a znovu už to tak nechce. Jeho představa je, že se rozvedeme, vypořádáme společný majetek (máme nový dům a vysokou hypotéku, vše platíme napůl), respektive prodáme dům, rozdělíme si zisk a oba tedy opustíme společnou domácnost. No a tady asi vzniká jádro sporu (kromě toho, že já pořád tiše věřím, že se nám podaří manželství urovnat) nechci prodávat dům. Ráda bych zůstala. Navrhovala jsem, že v období odluky budu hypo platit sama. Pak bych s pomocí rodičů partnera vyplatila a dále, že budu platit hypo sama. Jenže manžel nechce přistoupit na dohodu. Z jeho odpovědí mám pocit, že buď dům opustíme oba, nebo nic. Samozřejmě špatně zvládám současný stav doma. Sms, schůzky a ostatní věci, které tady psaly jiné manželky ve stejné situaci. Je nějaká rada na to, jak najít společnou cestu k dohodě s manželem, který trvá jen na jediném řešení? Nechtěla bych v nás obou povzbuzovat to zlé, slyšet výčitky a pod., ke kterým v současné době dochází při společném rozhovoru a mé snaze řešit. Předem děkuji za vaši radu.
Viete, ja som asi exot, ale jednoducho to vidím takto:
1. Váš muž je milý, pozorný, sex nádherný, on sa stará, dáva Vám všetko, čo dával skôr ... tak čo riešite?
2. Ak chcete riešiť, riešte to, čo Vám skutočne vadí, teda to, že MOŽNO toto všetko nedáva len Vám.
Hovorím MOŽNO, pretože fakt, že sa vída s tou ženou ešte neznamená, že je naďalej jeho milenkou.
Avšak nech je to ako je to, vadí to VÁM, takže jedine VY nie ON to môžete vyriešiť. Zaťahovať ho do toho je
alibizmus.
Dať mu na výber pochopiteľne môžete. Ak počítate aj s tým a viete, že to unesiete, viete, čo budete robiť, keď povie: rohodl som sa pre ňu, tak to pokojne urobte.
Ak to neviete, neunesite, tak odporúčam neriešiť s kým sa stýka Váš muž, ale skôr riešiť svoje vlastné sebavedomie, sebaúctu, svoje obmedzenia, bloky, strach zo samoty, majetníckosť, všetky v minulosti uzavreté "exkluzívne" zmluvy s druhými a predovšetkým sama so sebou.
Verte, že to Vám pomôže viac než "dávanie na výber"
Ono v tejto situácii, aj keď si vyberie Vás, tak rovnako neviete, PREČO vlastne ...... Mne osobne by sa s týmto veľa blbo žilo, ale niektorí to zvládajú v pohode. Je to na Vás: o)
Teraz ma napadla ešte jedna celkom vážna vec: Vy to síce máte všetko v hlave zrovnané - kríza stredného veku, málo času jeden pre druhého, dospievajúca dcéra - ale to je málo. V srdci nie ste vôbec zrovnaná s tým, čo sa stalo, Vy ste manželovi nielen ešte SKUTOČNE neodpustila, ale ani ste vnútorne nedošla k poznaniu, že mu vlastne nemáte ČO odpúšťať. Preto celý ten príbeh stále "ide" ďalej ..... Je to naozaj veľa aj o Vás a na Vás: o)